C-258/14 Eugenia Florescu a i. proti Casa Judeţeană de Pensii Sibiu a i.

1. Memorandum o porozumení medzi Európskym spoločenstvom a Rumunskom uzatvorené v Bukurešti a Bruseli 23. júna 2009 treba považovať za akt prijatý inštitúciou Európskej únie v zmysle článku 267 ZFEÚ, ktorý môže byť predmetom výkladu Súdneho dvora Európskej únie.

2. Memorandum o porozumení medzi Európskym spoločenstvom a Rumunskom uzatvorené v Bukurešti a Bruseli 23. júna 2009 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá povinnosť prijať vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje zákaz súbehu čistého starobného dôchodku vo verejnom sektore s príjmami z činností vykonávaných vo verejných inštitúciách, ak jeho výška presahuje výšku vnútroštátnej priemernej hrubej mzdy, ktorá bola použitá ako základ pre zostavenie štátneho rozpočtu pre oblasť sociálneho zabezpečenia.

3. Článok 6 ZEÚ a článok 17 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje zákaz súbehu čistého starobného dôchodku vo verejnom sektore s príjmami z činností vykonávaných vo verejných inštitúciách, ak jeho výška presahuje určitú hranicu.

4. Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa neuplatňuje na výklad vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, podľa ktorého sa zákaz stanovený v tejto právnej úprave súbehu čistého starobného dôchodku s príjmami z činností vykonávaných vo verejných inštitúciách, ak výška tohto dôchodku presahuje výšku vnútroštátnej priemernej hrubej mzdy, ktorá bola použitá ako základ pre zostavenie štátneho rozpočtu pre oblasť sociálneho zabezpečenia, vzťahuje len na kariérnych sudcov a nie na osoby vymenované na základe poverenia stanoveného ústavou štátu.