C-257/20 „Viva Telecom Bulgaria“ EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i danačno-osiguritelna praktika“ - Sofia.

1. Článok 1 ods. 1 smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. d) tejto smernice, článok 5 smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ako aj články 3 a 5 smernice Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej zdanenie zrážkovou daňou vzťahujúce sa na fiktívne úroky, ktoré by dcérska spoločnosť rezident, ktorej jej materská spoločnosť nerezident poskytla bezúročnú pôžičku, bola povinná podľa trhových podmienok zaplatiť tejto materskej spoločnosti.

2. Článok 63 ZFEÚ v spojení so zásadou proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej zdanenie zrážkovou daňou vzťahujúce sa na fiktívne úroky, ktoré by dcérska spoločnosť rezident, ktorej jej materská spoločnosť nerezident poskytla bezúročnú pôžičku, bola povinná podľa trhových podmienok zaplatiť tejto materskej spoločnosti, ak sa táto zrážková daň uplatňuje na hrubú sumu týchto úrokov bez možnosti odpočítať v tomto štádiu náklady spojené s touto pôžičkou, pričom na účely prepočítania uvedenej dane a jej prípadného vrátenia je potrebné neskoršie podanie žiadosti v tomto zmysle, pokiaľ jednak dĺžka konania, ktoré na tento účel upravuje táto právna úprava, nie je neprimeraná a jednak z vrátených súm vzniká nárok na úroky.