C-257/17 C a A proti Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie.
Z odôvodnenia
1. Súdny dvor má na základe článku 267 ZFEÚ právomoc podať výklad článku 15 smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny v situáciách, o aké ide vo veciach samých, v ktorých má vnútroštátny súd rozhodnúť o udelení samostatného povolenia na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Európskej únie, ktorý nevyužil svoje právo na voľný pohyb, ak bolo toto ustanovenie vyhlásené za priamo a bezpodmienečne uplatniteľné na takéto situácie na základe vnútroštátneho práva.
2. Článok 15 ods. 1 a 4 smernice 2003/86 nebráni vnútroštátnej právnej úprave umožňujúcej zamietnuť žiadosť o samostatné povolenie na pobyt podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý má dlhšie ako päť rokov pobyt na území členského štátu na účely zlúčenia rodiny, z dôvodu, že nepreukázal zloženie skúšky z občianskej integrácie týkajúcej sa jazyka a znalostí o spoločnosti tohto členského štátu, ak konkrétne spôsoby povinnosti zložiť túto skúšku nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčení integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.
3. Článok 15 ods. 1 a 4 smernice 2003/86 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že samostatné povolenie na pobyt možno udeliť až odo dňa podania žiadosti o toto povolenie.