C-256/10, C-261/10 David Barcenilla Fernández (C-256/10) a Pedro Antonio Macedo Lozano (C-261/10) proti Gerardo García SL.

1. Smernica 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ v podniku, kde denná hladina hluku, ktorej sú vystavení pracovníci, meraná bez ohľadu na použitie osobných chráničov sluchu prekračuje 85 dB(A), si nesplní povinnosti vyplývajúce z tejto smernice len tým, že zamestnancom dá k dispozícii osobné chrániče sluchu, ktoré umožňujú znížiť denné vystavenie hluku pod hodnotu 80 dB(A), lebo tento zamestnávateľ má povinnosť vykonať program technických alebo organizačných opatrení s cieľom znížiť túto hladinu vystavenia hluku meranú bez ohľadu na účinky osobných chráničov sluchu pod 85 dB(A).

2. Smernica 2003/10, zmenená a doplnená smernicou 2007/30, sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zamestnávateľ vyplatil mzdový príplatok zamestnancom, ktorí sú vystavení hladine hluku presahujúcej 85 dB(A) meranej bez ohľadu na účinok osobných chráničov sluchu len z toho dôvodu, že nezaviedol program technických alebo organizačných opatrení určených na zníženie dennej hladiny vystavenia hluku. Vnútroštátne právo však musí upravovať príslušné mechanizmy, ktoré zaistia, že zamestnanec vystavený hladine hluku presahujúcej 85 dB(A) meranej bez ohľadu na účinok osobných chráničov sluchu bude môcť požadovať, aby zamestnávateľ dodržal preventívne povinnosti stanovené v článku 5 ods. 2 tejto smernice.