C-255/19 Secretary of State for the Home Department proti O A.
Z odôvodnenia
1. Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že „ochrana“ uvedená v tomto ustanovení v súvislosti so zánikom postavenia utečenca musí spĺňať rovnaké požiadavky, aké vyplývajú z článku 2 písm. c) tejto smernice v spojení s jej článkom 7 ods. 1 a 2 v súvislosti s priznaním tohto postavenia.
2. Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 v spojení s článkom 7 ods. 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že prípadná sociálna a finančná podpora zabezpečená súkromnými aktérmi, ako je rodina alebo klan dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, nespĺňa požiadavky ochrany vyplývajúce z týchto ustanovení a nie je relevantná ani na účely posúdenia účinnosti alebo dostupnosti ochrany zabezpečovanej štátom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ani na účely určenia pretrvávania oprávnenej obavy z prenasledovania podľa článku 11 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice v spojení s článkom 2 písm. c) tejto smernice.