C-255/13 I proti Health Service Executive.
Z odôvodnenia
Článok 1 písm. j) a k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že na účely článku 19 ods. 1 alebo článku 20 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, ak je štátny príslušník Únie, ktorý mal bydlisko v prvom členskom štáte, postihnutý v čase svojej dovolenky v druhom členskom štáte vážnou a náhlou chorobou a je nútený zostať jedenásť rokov v tomto členskom štáte z dôvodu tejto choroby a dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v blízkosti miesta, kde býva, musí sa považovať za osobu, ktorá má „pobyt“ v tomto druhom členskom štáte, napriek tomu, že má obvyklé centrum záujmov v prvom členskom štáte. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby určil obvyklé centrum záujmov tohto štátneho príslušníka tým, že posúdi všetky relevantné skutočnosti a zohľadní jeho úmysel tak, ako vyplýva z týchto skutočností, keďže samotná okolnosť, že tento štátny príslušník zostáva v druhom členskom štáte počas dlhého obdobia, sama osebe nestačí na záver, že má v tomto štáte bydlisko.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies