C-253/23 ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein-Westfalen GmbH v. Land Nordrhein-Westfalen.

Článok 101 ZFEÚ v spojení s článkom 2 bodom 4, článkom 3 ods. 1 a článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie, ako aj s článkom 47 prvým odsekom Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia takému výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý bráni osobám, ktoré boli údajne poškodené porušením práva hospodárskej súťaže, postúpiť svoje nároky na náhradu škody na poskytovateľa právnych služieb, aby ich uplatnil spoločne v rámci žaloby o náhradu škody, ktorá nenadväzuje na konečné a záväzné rozhodnutie orgánu hospodárskej súťaže, ktorý konštatoval takéto porušenie, najmä pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, pokiaľ

– vnútroštátne právo nestanovuje žiadnu inú možnosť zlúčenia individuálnych nárokov týchto poškodených, ktorá by zabezpečila účinný výkon týchto nárokov na náhradu škody, a

– podanie samostatnej žaloby o náhradu škody sa vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci zdá byť pre tieto osoby nemožné alebo neprimerané ťažké, čo má za následok, že sú zbavené svojho práva na účinnú súdnu ochranu.

V prípade, ak nie je možné vykladať túto vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, tieto ustanovenia práva Únie ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť neuplatňovať túto vnútroštátnu právnu úpravu.