C-249/16 Saale Kareda proti Stefan Benkö.
Z odôvodnenia
1. Článok 7 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že regresná žaloba podaná medzi solidárnymi dlžníkmi na základe zmluvy o úvere predstavuje „zmluvné veci“ v zmysle tohto ustanovenia.
2. Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá bola uzavretá medzi úverovou inštitúciou a dvoma solidárnymi dlžníkmi, sa musí kvalifikovať ako „zmluva o poskytnutí služieb“ v zmysle tohto ustanovenia.
3. Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ úverová inštitúcia poskytne úver dvom solidárnym dlžníkom, „miestom v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť“ v zmysle tohto ustanovenia, je sídlo tejto inštitúcie, pokiaľ sa nerozhodlo inak, a to aj na účely určenia miestnej príslušnosti súdu, ktorý má rozhodovať o regresnej žalobe medzi týmito dvoma spoludlžníkmi.