C-249/11 Christo Biankov proti Glaven sekretar na Ministerstvo na vătrešnite raboti.
Z odôvodnenia
1. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátneho ustanovenia, ktoré stanovuje obmedzenie práva na voľný pohyb štátneho príslušníka členského štátu v rámci Únie iba z dôvodu, že tento štátny príslušník má určitý dlh voči právnickej osobe súkromného práva, ktorý prekračuje zákonom stanovenú maximálnu sumu a na ktorý nie je poskytnutá zábezpeka.
2. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej možno opätovne otvoriť správne konanie, v ktorom bol uložený taký zákaz opustiť územie, o aký ide vo veci samej, ktorý nadobudol právoplatnosť a proti ktorému nebola podaná súdna žaloba, v prípade, ak je tento zákaz zjavne v rozpore s právom Únie, len za takých podmienok, ako sú tie, ktoré sú taxatívne uvedené v článku 99 správneho poriadku (Administrativnoprocesualen kodeks), a to bez ohľadu na skutočnosť, že takýto zákaz naďalej vyvoláva právne účinky voči osobe, ktorej je určený.