C-246/09 Susanne Bulicke proti Deutsche Büro Service GmbH.
Z odôvodnenia
1. Primárne právo Únie a článok 9 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnemu procesnému pravidlu, podľa ktorého obeť diskriminácie na základe veku pri prijímaní do zamestnania musí svoje nároky uplatniť u toho, kto túto diskrimináciu spôsobil, a žiadať od neho náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v lehote dvoch mesiacov, pod podmienkou:
2. jednak že táto lehota nie je menej výhodná ako lehota vzťahujúca sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy v oblasti pracovného práva,
3. jednak že určenie momentu, od ktorého uvedená lehota začína plynúť, nevedie k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných smernicou.
4. Je povinnosťou vnútroštátneho súdu preskúmať, či sú tieto dve podmienky splnené.
5. Článok 8 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu procesnému pravidlu prijatému na vykonanie smernice, v dôsledku ktorého sa zmení skoršia právna úprava stanovujúca lehotu na uplatnenie nárokov na náhradu ujmy v prípade diskriminácie na základe pohlavia.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies