C-244/24, C-290/24 P a i. v. Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.

1. Články 4 a 7 smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby členský štát, ktorý poskytol dočasnú ochranu iným kategóriám osôb, než sú osoby uvedené v článku 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana, odňal týmto kategóriám osôb dočasnú ochranu počas trvania tejto ochrany, o ktorej rozhodla Rada Európskej únie podľa článku 4 ods. 2 tejto smernice. Tento členský štát môže odňať dočasnú ochranu, ktorú poskytol uvedeným kategóriám osôb, k dátumu, ktorý predchádza dňu, keď dočasná ochrana, o ktorej rozhodla Rada, prestane byť účinná, najmä pokiaľ uvedený členský štát nenaruší ciele ani potrebný účinok smernice 2001/55 a rešpektuje všeobecné zásady práva Únie.

2. Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby bolo voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa oprávnene zdržiava na území členského štátu na základe možnosti stanovenej v článku 7 smernice 2001/55 priznať mu fakultatívnu dočasnú ochranu, ktorú tento štátu využil, vydané rozhodnutie o návrate predtým, ako táto ochrana skončí, aj keď sa javí, že uvedená ochrana prestane byť účinná k blízkemu dátumu a účinky tohto rozhodnutia sú pozastavené až do tohto dátumu.