C-243/20 DP a SG proti Trapeza Peiraios AE.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tejto smernice vylučuje podmienku zahrnutú do zmluvy uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá odráža dispozitívne ustanovenie zákona alebo iného právneho predpisu, teda ustanovenie uplatňujúce sa automaticky v prípade, že sa zmluvné strany nedohodli inak, a to aj vtedy, ak uvedená podmienka nebola individuálne dohodnutá.
2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky uvedené v tomto článku 1 ods. 2 sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice, aj keby uvedené ustanovenie nebolo formálne prebraté do právneho poriadku členského štátu, a že v takom prípade sa súdy tohto členského štátu nemôžu domnievať, že uvedený článok 1 ods. 2 bol do vnútroštátneho práva začlenený nepriamo prostredníctvom prebratia článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 tejto smernice.
3. Článok 8 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni prijatiu alebo zachovaniu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré majú za následok uplatnenie systému ochrany spotrebiteľov stanoveného touto smernicou na podmienky uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice.