C-242/18 „UniCredit Leasing” EAD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ – Sofija pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prihodite (NAP).
Z odôvodnenia
1. Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade vypovedania lízingovej zmluvy umožňuje zníženie zdaniteľného základu na účely dane z pridanej hodnoty vypočítaného paušálne v opravnom daňovom výmere zo všetkých lízingových splátok, ktoré sú splatné počas celej doby trvania zmluvy, pokiaľ tento opravný daňový výmer nadobudol právoplatnosť, a teda predstavuje „stabilný správny akt“, v ktorom sa podľa vnútroštátneho práva konštatuje daňový dlh.
2. Článok 90 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, neuhradenie časti lízingových splátok dlžných podľa lízingovej zmluvy za obdobie od ukončenia platieb do vypovedania zmluvy bez spätného účinku na jednej strane a neuhradenie náhrady splatnej v prípade predčasného ukončenia zmluvy, ktorá zodpovedá súčtu všetkých lízingových splátok, ktoré neboli vyplatené do konca tejto zmluvy, na druhej strane, predstavujú prípad nezaplatenia, ktorý môže spadať pod výnimku z povinnosti znížiť zdaniteľný základ na účely dane z pridanej hodnoty stanovenú v odseku 2 tohto článku, okrem prípadu, že zdaniteľná osoba dostatočne jasne preukáže, že dlh nebude pravdepodobne zaplatený, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies