C-240/17 E.

1. Článok 25 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990, ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995, sa má vykladať v tom zmysle, že hoci je prípustné, aby zmluvný štát, ktorý má v úmysle prijať rozhodnutie o návrate spojené so zákazom vstupu a pobytu v schengenskom priestore voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného iným zmluvným štátom, začal proces konzultácií stanovený v tomto ustanovení pred samotným prijatím uvedeného rozhodnutia, tento proces sa v každom prípade musí začať ihneď, ako bolo takéto rozhodnutie prijaté.

2. Článok 25 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa vykonalo rozhodnutie o návrate spolu so zákazom vstupu prijaté jedným zmluvným štátom voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného iným zmluvným štátom, hoci proces konzultácií upravený v tomto ustanovení prebieha, v prípade, že uvedeného štátneho príslušníka zmluvný štát, ktorý záznam vykonal, oprávnene považuje za predstavujúceho hrozbu pre verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť, pričom nie je dotknutá jeho možnosť uplatniť práva, ktoré mu vyplývajú z povolenia na pobyt, a neskôr vycestovať na územie druhého zmluvného štátu. Avšak po uplynutí primeranej lehoty od začatia procesu konzultácií a v prípade, že konzultovaný zmluvný štát neodpovedal, prináleží zmluvnému štátu, ktorý záznam vykonal, zrušiť záznam odmietnutia vstupu a v prípade potreby zapísať štátneho príslušníka tretej krajiny do svojho vnútroštátneho zoznamu záznamov.

3. Článok 25 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa má vykladať v tom zmysle, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného v jednom zmluvnom štáte, voči ktorému bolo v inom zmluvnom štáte prijaté rozhodnutie o návrate spolu so zákazom vstupu, sa na vnútroštátnom súde môže dovolávať právnych účinkov vyplývajúcich z procesu konzultácií, ktorý prináleží uskutočniť zmluvnému štátu, ktorý záznam vykonal, ako aj z neho vyplývajúcich požiadaviek.