C-24/17 Österreichischer Gewerkschaftsbund, Gewerkschaft Öffentlicher Dienst proti Republik Österreich.

1. Články 1, 2 a 6 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá nadobudla účinnosť retroaktívne a ktorá s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku stanovuje presun zmluvných zamestnancov v služobnom pomere do nového systému odmeňovania a služobného postupu, v rámci ktorého sa prvé zaradenie týchto zmluvných zamestnancov určuje v závislosti od ich poslednej odmeny podľa staršieho systému.

2. Za predpokladu, že vnútroštátne ustanovenia nemožno vykladať spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou 2000/78, vnútroštátny súd je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť právnu ochranu, ktorá pre osoby podliehajúce súdnej právomoci vyplýva z tejto smernice, a zaručiť jej plný účinok, pričom v prípade potreby neuplatní žiadne odporujúce vnútroštátne ustanovenie. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa konštatovala diskriminácia, ktorá je v rozpore s právom Únie, a pokiaľ neboli prijaté opatrenia na obnovenie rovnosti zaobchádzania, obnova rovnosti zaobchádzania v takom prípade, o aký ide vo veci samej, zahŕňa to, že zmluvným zamestnancom znevýhodneným starým systémom odmeňovania a služobného postupu sa poskytnú rovnaké výhody, aké mohli mať zmluvní zamestnanci zvýhodnení týmto systémom, pokiaľ ide tak o zohľadnenie období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, ako aj postup v rámci stupňov odmeňovania, a v dôsledku toho poskytnutie peňažnej náhrady diskriminovaným zmluvným zamestnancom vo výške rozdielu medzi sumou odmeny, ktorú mal dotknutý zmluvný zamestnanec dostávať, keby nebol diskriminovaný, a sumou odmeny, ktorú skutočne dostával.

3. Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa na účely určenia počtu odpracovaných rokov zmluvného zamestnanca v rámci odmeňovania zohľadnia v plnom rozsahu predchádzajúce obdobia činnosti v rámci pracovného vzťahu so samosprávnym celkom alebo združením obcí členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, Tureckej republiky alebo Švajčiarskej konfederácie, s orgánom Európskej únie alebo aj medzištátnou organizáciou, ktorej je Rakúska republika členom, alebo s podobnými subjektmi, zatiaľ čo akékoľvek iné obdobie predchádzajúcej činnosti sa zohľadňuje len v rozsahu desiatich rokov, pokiaľ je relevantné.