C-237/21 Generalstaatsanwaltschaft München v. S.M.
Z odôvodnenia
Články 18 a 21 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že:
- ukladajú členskému štátu, ktorému tretí štát predložil žiadosť o vydanie na účely výkonu trestu odňatia slobody štátneho príslušníka iného členského štátu s trvalým pobytom v prvom členskom štáte, ktorého vnútroštátne právo zakazuje len vydanie jeho vlastných štátnych príslušníkov mimo Európskej únie, a stanovuje možnosť výkonu tohto trestu na jeho území pod podmienkou, že tretí štát s tým bude súhlasiť, aby sa aktívne usiloval o takýto súhlas tretieho štátu, ktorý podal žiadosť o vydanie, využitím všetkých mechanizmov spolupráce a pomoci v trestných veciach, ktoré má k dispozícii v rámci svojich vzťahov s týmto tretím štátom,
- ak sa takýto súhlas nedosiahne, nebránia tomu, aby za takýchto okolností uvedený prvý členský štát pristúpil k vydaniu tohto občana Únie v súlade s povinnosťami, ktoré má podľa medzinárodného dohovoru, pokiaľ toto vydanie neporušuje práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie.