C-237/07 Dieter Janecek proti Freistaat Bayern.
Z odôvodnenia
1. Článok 7 ods. 3 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade rizika prekročenia limitných hodnôt alebo výstražných prahov musia mať jednotlivci, ktorých sa to priamo týka, možnosť vymôcť od príslušných vnútroštátnych orgánov vypracovanie akčného plánu, a to aj ak v zmysle vnútroštátneho práva majú k dispozícii iné prostriedky, na základe ktorých môžu konať s cieľom vymôcť od týchto orgánov prijatie opatrení na boj proti znečisteniu ovzdušia.
2. Členské štáty majú — pod kontrolou vnútroštátneho súdu — len povinnosť v rámci akčného plánu a v krátkom čase prijať opatrenia, ktoré sú spôsobilé jednak na minimum znížiť riziko prekročenia limitných hodnôt alebo výstražných prahov a jednak postupne zabezpečiť návrat na úroveň pod týmito hodnotami alebo prahmi, berúc pritom do úvahy skutkové okolnosti a všetky dotknuté záujmy.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies