C-235/14 Safe Interenvios, SA, proti Liberbank, SA, a i.

1. Články 5, 7 a článok 11 ods. 1 a článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na jednej strane dovoľuje uplatniť opatrenia štandardnej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak ide o finančné inštitúcie, pri ktorých dodržiavanie opatrení povinnej starostlivosti podlieha dohľadu, ak existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v zmysle článku 7 písm. c) tejto smernice, a na druhej strane inštitúciám a osobám, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, ukladá povinnosť uplatniť na základe ich posúdenia rizika opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v situáciách, ktoré svojou povahou môžu predstavovať vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v zmysle článku 13 ods. 1 tej istej smernice, ako je to v prípade prevodu finančných prostriedkov.

2. Okrem toho aj v prípade neexistencie takéhoto podozrenia alebo takéhoto rizika článok 5 smernice 2005/60, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/78, umožňuje členským štátom prijať alebo ponechať v platnosti prísnejšie ustanovenia, ak cieľom týchto ustanovení je posilnenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

3. Smernica 2005/60, zmenená a doplnená smernicou 2010/78, sa má vykladať v tom zmysle, že inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, nemôžu mať vplyv na úlohy v oblasti dohľadu nad platobnými inštitúciami, ktoré v súlade s článkom 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, vykonávajú príslušné orgány a nemôžu tieto orgány nahradiť. Smernica 2005/60, zmenená a doplnená smernicou 2010/78, sa má vykladať v tom zmysle, že hoci finančná inštitúcia môže v rámci výkonu dohľadu, ktorý jej prislúcha vo vzťahu ku klientovi, prihliadať na opatrenia povinnej starostlivosti, ktoré uplatňuje platobná inštitúcia vo vzťahu k svojim klientom, všetky opatrenia povinnej starostlivosti, ktoré prijme, musia byť prispôsobené riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

4. Články 5 a 13 smernice 2005/60, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/78, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, prijatá buď na základe miery voľnej úvahy, ktorú článok 13 tejto smernice priznáva členským štátom, alebo na základe právomoci stanovenej v článku 5 uvedenej smernice, musí byť v súlade s právom Únie, najmä so základnými slobodami zaručenými Zmluvami. Ak takáto vnútroštátna právna úprava, ktorá sa zakladá na boji proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, sleduje legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd, a skutočnosť, že predpokladá, že prevod finančných prostriedkov inštitúciou, na ktorú sa vzťahuje uvedená smernica, do iných členských štátov, než je štát, v ktorom má sídlo, vždy predstavuje vysoké riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, sama osebe zaručuje dosiahnutie uvedeného cieľa, ide táto právna úprava nad rámec toho, čo je potrebné na účely dosiahnutia cieľa, ktorý sleduje, lebo domnienka, ktorú stanovuje, sa uplatňuje na všetky prevody finančných prostriedkov, pričom nestanovuje možnosť túto domnienku vyvrátiť v prípade prevodov finančných prostriedkov, ktoré z objektívneho hľadiska nepredstavujú takéto riziko.