C-235/10 až C-239/10 David Claes (C-235/10), Sophie Jeanjean (C-236/10), Miguel Rémy (C-237/10), Volker Schneider (C-238/10) a Xuan-Mai Tran (C-239/10) proti Landsbanki Luxembourg SA.
Z odôvodnenia
1. Články 1 až 3 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania sa majú vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na ukončenie činnosti podniku, ktorý je zamestnávateľom, v dôsledku súdneho rozhodnutia nariaďujúceho jeho zrušenie a likvidáciu z dôvodu platobnej neschopnosti, aj keď v prípade takéhoto zrušenia vnútroštátna právna úprava stanovuje okamžité ukončenie pracovných zmlúv zamestnancov.
2. Povinnosti vyplývajúce z článkov 2 a 3 smernice 98/59 sa musia plniť až do úplného zániku právnej subjektivity podniku, ktorého zrušenie a likvidácia boli nariadené. Povinnosti, ktoré prislúchajú zamestnávateľovi na základe týchto článkov, musí vykonať vedenie dotknutého podniku, ak pokračuje vo výkone svojej činnosti, hoci s obmedzenými právomocami, pokiaľ ide o riadenie tohto podniku, alebo jeho likvidátor v prípade, že tento likvidátor úplne prevzal riadenie uvedeného podniku.