C-231/16 Merck KGaA proti Merck & Co. Inc. a i.

1. Článok 109 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka, ktorá je v tomto ustanovení uvedená a ktorá sa týka existencie „rovnakého dôvodu žaloby“, je v prípade, ak sú podané žaloby o porušenie práv medzi rovnakými účastníkmi konania na súdoch rôznych členských štátov, jedna na základe národnej ochrannej známky a druhá na základe ochrannej známky Európskej únie, splnená len vtedy, keď sa tieto žaloby týkajú uvádzaného porušenia národnej ochrannej známky a ochrannej známky Európskej únie zhodných na území tých istých členských štátov.

2. Článok 109 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď sú podané žaloby o porušenie práv medzi rovnakými účastníkmi konania na súdoch rôznych členských štátov, pričom jedna sa zakladá na národnej ochrannej známke a týka sa porušenia práv uvádzaného pre územie členského štátu, a druhá na ochrannej známke Európskej únie a týka sa porušenia práv uvádzaného pre celé územie Európskej únie, súd, ktorý nebol príslušný ako prvý, odmietne právomoc rozhodovať len o časti sporu týkajúcej sa územia členského štátu, ktoré je predmetom žaloby o porušenie práv podanej na prvom súde.

3. Článok 109 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka, ktorá je uvedená v tomto ustanovení a ktorá sa týka existencie „rovnakého dôvodu žaloby“, nie je viac splnená, ak v nadväznosti na čiastočné späťvzatie navrhovateľom, ak bolo platne podané, žaloby o porušenie práv založenej na ochrannej známke Európskej únie, ktorá sa pôvodne týkala zákazu používania tejto ochrannej známky na území Európskej únie, pričom toto späťvzatie sa týka územia členského štátu, ktoré je predmetom žaloby podanej na prvom súde založenej na národnej ochrannej známke, ktorá sa týka zákazu používania tejto ochrannej známky na území daného štátu, sa dotknuté žaloby už netýkajú uvádzaného porušenia národnej ochrannej známky a ochrannej známky Európskej únie zhodných na území tých istých členských štátov.

4. Článok 109 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zhodnosti ochranných známok súd, ktorý nebol príslušný ako prvý, odmietne právomoc rozhodovať v prospech prvého súdu len vtedy, keď uvedené ochranné známky sú platné pre rovnaké tovary alebo služby.