C-231/06 až C-233/06 Office national des pensions proti Emilienne Jonkman (C-231/06) a Hélene Vercheval (C-232/06) a Noëlle Permesaen proti Office national des pensions (C-233/06).
Z odôvodnenia
1. V prípade, ak členský štát prijíma právnu úpravu smerujúcu k tomu, aby pôvodne diskriminovaným osobám určitého pohlavia bolo umožnené mať po celé trvanie ich dôchodku prospech z dôchodkového systému, ktorý je uplatniteľný na osoby druhého pohlavia, smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením
2. neodporuje, ak uvedený členský štát podmieňuje toto ich pristúpenie do dôchodkového systému splatením vyrovnávacích príspevkov, ktoré predstavujú rozdiel medzi príspevkami zaplatenými pôvodne diskriminovanými osobami počas obdobia, v ktorom dochádzalo k diskriminácii, a vyššími príspevkami zaplatenými inou kategóriou osôb počas rovnakého obdobia, zvýšených o úroky kompenzujúce menové znehodnotenie,
3. naopak odporuje, ak uvedený členský štát vyžaduje, aby predmetná úhrada vyrovnávacích príspevkov bola zvýšená o iné úroky než úroky smerujúce ku kompenzácii menového znehodnotenia,
4. rovnako jej odporuje, ak sa vyžaduje, aby sa uvedená úhrada vykonala jednorazovo, pokiaľ táto podmienka robí predmetné vyrovnanie prakticky nemožným alebo nadmerne ťažkým. Takým je najmä prípad, ak suma, ktorá má byť zaplatená, prevyšuje ročný dôchodok zainteresovanej osoby.
5. V nadväznosti na rozsudok vyhlásený v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, z ktorého vyplýva nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy s právom Spoločenstva, prislúcha orgánom predmetného členského štátu prijať všetky všeobecné alebo individuálne opatrenia vhodné na zabezpečenie rešpektovania práva Spoločenstva, dbajúc najmä o to, aby sa vnútroštátne právo v čo najkratšej lehote zosúladilo s právom Spoločenstva a aby práva, ktoré odvodzujú osoby podliehajúce súdnej právomoci z právneho poriadku Spoločenstva, boli plne účinné.
6. V prípadoch zistenia diskriminácie odporujúcej právu Spoločenstva, pokiaľ nie sú prijaté žiadne opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania, je vnútroštátny súd po túto dobu povinný neuplatňovať diskriminujúce vnútroštátne ustanovenie bez toho, aby predtým žiadal jeho zrušenie zákonodarcom alebo naň musel čakať, a na členov znevýhodnenej skupiny uplatniť rovnaký režim, aký požívajú osoby inej kategórie.