C-230/17 Erdem Deha Altiner a Isabel Hanna Ravn proti Udlandingestyrelsen.
Z odôvodnenia
Článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá odmieta priznať odvodené právo na pobyt podľa práva Únie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a vráti sa na územie uvedeného členského štátu po tom, ako sa na základe práva Únie a v súlade s ním zdržiaval v inom členskom štáte, ak tento rodinný príslušník dotknutého občana Únie nevstúpil na územie členského štátu pôvodu tohto občana Únie alebo nepodal žiadosť o povolenie na pobyt v rámci „prirodzenej súvislosti“ s návratom predmetného občana Únie do tohto členského štátu, za predpokladu, že takáto právna úprava vyžaduje, aby boli v rámci celkového posúdenia zohľadnené aj ďalšie relevantné skutočnosti, najmä tie, ktoré sú spôsobilé preukázať, že napriek času, ktorý uplynul medzi návratom občana Únie do uvedeného členského štátu a vstupom jeho rodinného príslušníka, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, do tohto istého členského štátu, rodinný život, ktorý sa rozvinul a konsolidoval v hostiteľskom členskom štáte neskončil, čo odôvodňuje priznanie odvodeného práva na pobyt dotknutému rodinnému príslušníkovi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies