C-230/08 Dansk Transport og Logistik proti Skatteministeriet.

1. Na okolnosti, za ktorých tovar, ktorý v priebehu dovozu na colné územie Spoločenstva zadržia miestne colné a daňové orgány v zóne, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad nachádzajúci sa na vonkajšej hranici Spoločenstva, a ktorý je súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, sa vzťahuje pojem tovar „zaistený a súčasne alebo následne zhabaný“ uvedený v článku 233 prvom odseku písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 955/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 13. apríla 1999, takže colný dlh zaniká podľa tohto ustanovenia.

2. Článok 5 ods. 1 tretí pododsek a článok 6 ods. 1 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/99/ES z 30. decembra 1996, musia byť vykladané v tom zmysle, že tovar zaistený miestnymi colnými a daňovými orgánmi v priebehu jeho vstupu na územie Spoločenstva a súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, treba považovať za tovar, ktorý nebol dovezený do Spoločenstva, takže zdaniteľná udalosť vzťahujúca sa na spotrebnú daň nevznikne. Tovar zaistený po jeho nezákonnom dovoze na toto územie, a to od okamihu, keď opustil zónu, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia, a súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, nie je považovaný za „podmienečne oslobodený od spotrebnej dane“ v zmysle ustanovenia článku 5 ods. 2 prvého pododseku v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. c) tejto smernice, ako aj s článkom 84 ods. 1 písm. a) a článkom 98 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 955/99, a s článkom 867a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1662/1999 z 28. júla 1999, takže zdaniteľná udalosť vzťahujúca sa na spotrebnú daň nastane, a preto sa spotrebná daň vo vzťahu k tomuto tovaru stane splatnou.

3. Článok 2 bod 2, článok 7 a článok 10 ods. 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 1999/85/ES z 22. októbra 1999, musia byť vykladané v tom zmysle, že tovar zaistený miestnymi colnými a daňovým orgánmi pri jeho dovoze na územie Spoločenstva a súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, treba považovať za nedovezený do Spoločenstva, takže zdaniteľná udalosť DPH vo vzťahu k nemu nevznikne a v dôsledku toho sa táto daň nestane splatnou. Ustanovenia článku 10 ods. 3 druhého pododseku v spojení s článkom 16 ods. 1 časťou B písm. c) tejto smernice a článkom 867a nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 1662/1999, však musia byť vykladané v tom zmysle, že v prípade tovaru zaisteného týmito orgánmi po jeho nezákonnom dovoze na toto územie, a to od okamihu, keď opustil zónu, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia, a súčasne alebo následne zničeného týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, zdaniteľná udalosť DPH nastane a táto daň je splatná, aj keď tento tovar následne vstúpil do colného režimu.

4. Článok 202, článok 215 ods. 1 a 3 a článok 217 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 955/1999, ako aj článok 7 ods. 2 a článok 10 ods. 3 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 1999/85, musia byť vykladané v tom zmysle, že orgány členského štátu nachádzajúceho sa na vonkajšej hranici Spoločenstva, cez ktorú bol tovar nezákonne dovezený na colné územie Spoločenstva, majú právomoc vyberať colný dlh a DPH, a to aj vtedy, ak bol tento tovar následne dopravený do iného členského štátu, kde bol odhalený a zaistený. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 92/12, zmenenej a doplnenej smernicou 96/99, musia byť vykladané v tom zmysle, že orgány tohto posledného uvedeného členského štátu majú právomoc vyberať spotrebnú daň, pod podmienkou, že tento tovar bol držaný na obchodné účely. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či je táto podmienka splnená v spore, o ktorom rozhoduje.