C-229/17 Evonik Degussa GmbH proti Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
Bod 2 prílohy I rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že taký proces, o aký ide vo veci samej, ktorý neumožňuje chemickou syntézou vyrobiť vodík, ale iba izolovať túto látku, ktorá je už obsiahnutá v zmesi plynov, nepatrí do rámca systémových hraníc referenčnej úrovne produktu pre vodík. Iný záver by platil v prípade, že by tento proces bol jednak spojený s „výrobou vodíka“ v zmysle prílohy I smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, a jednak že by s ňou súvisel po technickej stránke.