C-229/04 Crailsheimer Volksbank eG proti Klaus Conrads a iní.

1. Články 1 a 2 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa majú vykladať v tom zmysle, že ak pri rokovaní o zmluve alebo jej uzavretí vystupuje v mene alebo na účet predajcu tretia osoba, pre uplatnenie smernice nie je možné stanoviť podmienku, že predajca vedel alebo mal vedieť, že zmluva bola uzavretá formou podomového predaja podľa článku 1 tejto smernice.

2. Smernica 85/577, najmä jej článok 5 ods. 2 neodporuje tomu, aby:

3. spotrebiteľ, ktorý v súlade so smernicou využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, musel splatiť sumu pôžičky veriteľovi, aj keď podľa programu vypracovaného pre peňažnú investíciu pôžička slúži výhradne na financovanie kúpy nehnuteľného majetku a je vyplatená priamo predávajúcemu tohto nehnuteľného majetku,

4. sa vyžadovalo okamžité splatenie sumy pôžičky,

5. vnútroštátna právna úprava stanovovala povinnosť pre spotrebiteľa, v prípade odstúpenia od zmluvy o hypotekárnom úvere, nielen splatiť prijaté sumy na základe tejto zmluvy, ale navyše zaplatiť veriteľovi úroky uplatňované na trhu.

6. Napriek tomu, v situácii, ak by sa spotrebiteľ mohol vyhnúť vystaveniu sa rizikám, ktoré sú vlastné takým investíciám, aké sú predmetom veci samej, keby Banka dodržala povinnosť informovať ho o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, článok 4 smernice 85/577 ukladá členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ktorí sa nemohli vyhnúť vystaveniu sa takýmto rizikám v ich legislatíve prijatím opatrení, ktorých povaha by zabránila, aby niesli následky realizácie týchto rizík.