C-228/21, C-254/21, C-297/21, C-315/21, C-328/21 Ministero dell’Interno, Dipartimento per le Liberta civili e l'Immigrazione – Unita Dublino a i. proti CZA a i.

1. Článok 4 písm. l) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a

článok 29 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

povinnosť poskytnúť informácie, ktoré sú v nich upravené, predovšetkým spoločný informačný materiál uvedený v prílohe X k nariadeniu Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuj[e] podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, existuje tak v rámci prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu a v rámci postupu prevzatia, ktoré sú uvedené v článku 20 ods. 1 a v článku 21 ods. 1 nariadenia č. 604/2013, ako aj v rámci následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu a v situácii uvedenej v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 603/2013, ktoré môžu viesť k postupom na prijatie späť uvedeným v článku 23 ods. 1 a v článku 24 ods. 1 nariadenia č. 604/2013.

2. Článok 5 nariadenia č. 604/2013

sa má vykladať v tom zmysle, že:

povinnosť uskutočniť osobný pohovor, ktorý je v ňom upravený, existuje tak v rámci prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu a v rámci postupu prevzatia, ktoré sú uvedené v článku 20 ods. 1 a v článku 21 ods. 1 rovnakého nariadenia, ako aj v rámci následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu a v situácii uvedenej v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 603/2013, ktoré môžu viesť k postupom na prijatie späť uvedeným v článku 23 ods. 1 a v článku 24 ods. 1 nariadenia č. 604/2013.

3. Právo Únie, predovšetkým články 5 a 27 nariadenia č. 604/2013,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2 tohto nariadenia, na základe opravného prostriedku, ktorý je podaný proti rozhodnutiu o odovzdaní podľa článku 27 tohto nariadenia a v ktorom sa namieta neuskutočnenie osobného pohovoru podľa uvedeného článku 5, musí dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia o odovzdaní, ibaže vnútroštátna právna úprava dotknutej osobe umožňuje v rámci konania o uvedenom opravnom prostriedku osobne vyjadriť všetky svoje tvrdenia proti uvedenému rozhodnutiu pri vypočutí, ktoré spĺňa podmienky a záruky uvedené v tomto článku 5, a tieto tvrdenia nie sú spôsobilé viesť k zmene tohto rozhodnutia.

4. Právo Únie, predovšetkým články 4 a 27 nariadenia č. 604/2013, ako aj článok 29 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 603/2013,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak sa osobný pohovor podľa článku 5 nariadenia č. 604/2013 uskutočnil, ale spoločný informačný materiál, ktorý sa má dotknutej osobe poskytnúť v rámci plnenia informačnej povinnosti stanovenej v článku 4 tohto nariadenia alebo v článku 29 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 603/2013, poskytnutý nebol, vnútroštátny súd, ktorý je poverený posúdením zákonnosti rozhodnutia o odovzdaní, môže toto rozhodnutie zrušiť len vtedy, keď vzhľadom na skutkové a právne okolnosti, ktoré sú špecifické pre prejednávanú vec, usúdi, že napriek tomu, že došlo k uskutočneniu osobného pohovoru, neposkytnutie spoločného informačného materiálu skutočne pripravilo túto osobu o možnosť uplatniť svoje tvrdenia v takom rozsahu, že správne konanie voči nej mohlo dospieť k inému výsledku.

5. Článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 604/2013 v spojení s článkom 27 tohto nariadenia, ako aj s článkami 4, 19 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súd žiadajúceho členského štátu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, nemôže preskúmať, či v dožiadanom členskom štáte existuje riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktorému by bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu vystavený v nadväznosti na jeho odovzdanie do tohto členského štátu alebo v dôsledku tohto odovzdania, pokiaľ tento súd nezistí, že v dožiadanom členskom štáte existujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov o medzinárodnú pomoc. Názorové rozdiely medzi orgánmi a súdmi žiadajúceho členského štátu na jednej strane a dožiadaného členského štátu na druhej strane, týkajúce sa výkladu hmotnoprávnych podmienok na priznanie medzinárodnej ochrany, nezakladajú existenciu systémových chýb.

6. Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 v spojení s článkom 27 tohto nariadenia, ako aj s článkami 4, 19 a 47 Charty základných práv,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súdu žiadajúceho členského štátu neukladá povinnosť vyhlásiť tento členský štát za zodpovedný v prípade, že tento štát nesúhlasí s posúdením dožiadaného členského štátu, pokiaľ ide o riziko vyhostenia alebo vrátenia dotknutej osoby. V prípade, že neexistujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v dožiadanom členskom štáte v čase odovzdania alebo následne po ňom, súd žiadajúceho členského štátu nemôže tento žiadajúci členský štát zaviazať ani na to, aby on sám posúdil žiadosť o medzinárodnú ochranu na základe článku 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 z dôvodu, že podľa názoru tohto súdu existuje v dožiadanom členskom štáte riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.