C-227/09 Antonino Accardo a iní proti Comune di Torino.
Z odôvodnenia
1. Článok 17 ods. 3 smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času v pôvodnom znení, ako aj v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES z 22. júna 2000 má vo vzťahu k odseku 2 tohto článku autonómnu pôsobnosť, takže skutočnosť, že určité povolanie v tomto odseku 2 nie je uvedené, nebráni tomu, aby sa naň mohla vzťahovať odchýlka podľa článku 17 ods. 3 smernice 93/104 v obidvoch zneniach.
2. Za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, sa nemožno odvolávať na fakultatívne odchýlky stanovené v článku 17 smernice 93/104 a smernice 93/104 zmenenej a doplnenej smernicou 2000/34 a prípadne článkami 17 a/alebo 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času voči takým jednotlivcom, ako sú žalobcovia vo veci samej. Okrem toho tieto ustanovenia nemožno vykladať tak, že dovoľujú alebo zakazujú aplikáciu takých kolektívnych zmlúv, ako sú kolektívne zmluvy vo veci samej, keďže ich aplikácia závisí od vnútroštátneho práva.