C-225/19, C-226/19 R.N.N.S. a K.A. proti Minister van Buitenlandse Zaken.
Z odôvodnenia
Článok 32 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať jednak v tom zmysle, že členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o zamietnutí udelenia víza na základe článku 32 ods. 1 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 810/2009, zmeneného nariadením č. 610/2013, z dôvodu, že iný členský štát vzniesol námietku proti udeleniu víza, ukladá povinnosť označiť v tomto rozhodnutí členský štát, ktorý túto námietku vzniesol, uviesť konkrétny dôvod zamietnutia založený na tejto námietke, spolu s prípadným uvedením základu dôvodov tejto námietky, ako aj orgán, na ktorý sa žiadateľ o vízum môže obrátiť, aby sa dozvedel o opravných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii v tomto inom členskom štáte, a jednak, že pokiaľ je proti tomu istému rozhodnutiu podaný opravný prostriedok na základe článku 32 ods. 3 nariadenia č. 810/2009, zmeneného nariadením č. 610/2013, nemôžu súdy členského štátu, ktorý toto posledné rozhodnutie prijal, preskúmať materiálnu zákonnosť námietky proti udeleniu víza, ktorú vzniesol iný členský štát.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies