C-224/01 Gerhard Köbler proti Republik Österreich.

1. Zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné nahradiť škodu, ktorá vznikla jednotlivcovi v dôsledku porušenia práva Spoločenstva, ktoré im možno pripísať, je uplatniteľná aj vtedy, keď sa sporné porušenie zakladá na rozhodnutí súdu najvyššieho stupňa, pokiaľ účel porušenej normy práva Spoločenstva spočíva v priznaní práv jednotlivcovi, porušenie je dostatočne závažné a medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorá vznikla poškodeným stranám, je priama príčinná súvislosť. Pri rozhodovaní o tom, či je porušenie dostatočne závažné, musí príslušný vnútroštátny súd v prípade, že sa porušenie zakladá na rozhodnutí súdu najvyššieho stupňa, s prihliadnutím na osobitosť funkcie súdnictva skúmať, či je toto porušenie zjavné. Je vecou právneho poriadku jednotlivých členských štátov, aby určil, ktorý súd je príslušný pre rozhodovanie právnych sporov týkajúcich sa takejto náhrady škody.

2. Článok 48 Zmluvy o ES (zmenený, teraz článok 39 ES) a článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú poskytnúť mimoriadny príspevok za odpracované roky, ktorý podľa výkladu rakúskeho Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) uvedeného v jeho rozsudku z 24. júna 1998 predstavuje vernostnú prémiu, za takých podmienok, aké stanovuje § 50a Gehaltsgesetz 1956 (zákona o plate z roku 1956) v znení zmien a doplnení z roku 1997.

3. Porušenie práva Spoločenstva, ako to vyplýva z okolností konania vo veci samej v zmysle rozsudku Verwaltungsgerichtshof z 24. júna 1998, nie je zjavné, ako to požaduje právo Spoločenstva pre vyvodenie zodpovednosti členského štátu za rozhodnutie svojho súdu najvyššieho stupňa.