C-222/23 „Toplofikacija Sofija“ EAD.

1. Článok 62 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa štátni príslušníci členského štátu, ktorí sa zdržiavajú v inom členskom štáte, považujú za štátnych príslušníkov s bydliskom na adrese, ktorá je stále zaregistrovaná v prvom členskom štáte.

2. Článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, priznávala súdu členského štátu právomoc vydať platobný rozkaz proti dlžníkovi, v prípade ktorého sa možno odôvodnene domnievať, že mal v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu bydlisko na území iného členského štátu v situáciách iných, než sú situácie stanovené v oddieloch 2 až 7 kapitoly II tohto nariadenia.

3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností)

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby sa súd členského štátu, ktorý má právomoc vydať platobný rozkaz proti dlžníkovi, v prípade ktorého sa možno odôvodnene domnievať, že má bydlisko na území iného členského štátu, obrátil na príslušné orgány a použil prostriedky, ktoré poskytol tento iný členský štát na zistenie adresy tohto dlžníka na účely doručenia platobného rozkazu.