C-222/22 Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl v. JF.
Z odôvodnenia
Článok 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznanie postavenia utečenca v nadväznosti na následnú žiadosť v zmysle článku 2 písm. q) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany založenú na riziku prenasledovania vyplývajúceho z okolností, ktoré žiadateľ vytvoril svojím vlastným rozhodnutím od opustenia krajiny pôvodu, podmieňuje tým, že tieto okolnosti predstavujú vyjadrenie presvedčenia a zotrvanie na takomto presvedčení, ktoré žiadateľ prejavoval už v tejto krajine.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies