C-218/11 Észak-dunántúli Környezetvédelmi és Vízügyi Igazgatóság (Édukövízig) a Hochtief Construction AG Magyarországi Fióktelepe, neskôr Hochtief Solutions AG Magyarországi Fióktelepe proti Közbeszerzések Tanácsa Közbeszerzési Döntőbizottság.

1. Článok 44 ods. 2 a článok 47 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa majú vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ je oprávnený vyžadovať minimálnu úroveň ekonomického a finančného postavenia odvolaním sa na jeden alebo viacero konkrétnych prvkov súvahy, pokiaľ sú objektívne vhodné na poskytnutie informácie o tomto postavení v rámci hospodárskeho subjektu a takto stanovená hranica je prispôsobená významu dotknutej zákazky v tom zmysle, že objektívne predstavuje pozitívny ukazovateľ existencie dostatočného ekonomického a finančného zázemia na riadne plnenie tejto zákazky, pričom nejde nad rámec toho, čo je v tejto súvislosti rozumne nevyhnutné. Kritérium minimálnej úrovne ekonomického a finančného postavenia v zásade nemožno vylúčiť len z toho dôvodu, že táto úroveň sa týka prvku súvahy, vo vzťahu ku ktorému môžu medzi právnymi úpravami rôznych členských štátov existovať rozdiely.

2. Článok 47 smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ hospodársky subjekt nemôže splniť minimálnu úroveň ekonomického a finančného postavenia spočívajúcu v skutočnosti, že výsledok záujemcu alebo uchádzača podľa súvahy nebol počas troch posledných uzatvorených účtovných období záporný vo viac ako v jednom prípade, z dôvodu dohody, na základe ktorej tento subjekt systematicky prevádza svoj zisk na materskú spoločnosť, tento subjekt nemá inú možnosť splniť túto minimálnu úroveň spôsobilosti, ako je preukázanie spôsobilosti inej osoby v súlade s odsekom 2 uvedeného článku. V tejto súvislosti nie je podstatné, že právne úpravy členského štátu, v ktorom má sídlo uvedený hospodársky subjekt, a členského štátu, v ktorom má sídlo verejný obstarávateľ, sa líšia v tom, že podľa právnej úpravy prvého členského štátu je takáto dohoda povolená bez obmedzenia, zatiaľ čo podľa právnej úpravy toho druhého je povolená len pod podmienkou, že prevod zisku nemá za následok záporný výsledok hospodárenia podľa súvahy.