C-215/18 Libuše Králová proti Primera Air Scandinavia.

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci letu, ktorý má meškanie tri hodiny alebo viac, môže podať žalobu o náhradu podľa článkov 6 a 7 tohto nariadenia proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, hoci medzi týmto cestujúcim a uvedeným dopravcom nebola uzavretá zmluva a predmetný let bol súčasťou balíka cestovných služieb, na ktorý sa vzťahuje smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb.

2. Článok 5 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o náhradu podaná cestujúcim proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi podľa nariadenia č. 261/2004 spadá pod pojem „zmluvné veci“ v zmysle tohto ustanovenia, hoci medzi týmito osobami nebola uzavretá žiadna zmluva a let prevádzkovaný týmto leteckým dopravcom vyplýval zo zmluvy o balíku cestovných služieb zahŕňajúcom aj ubytovanie, ktorá bola uzavretá s treťou osobou.

3. Články 15 až 17 nariadenia č. 44/2001 sa majú vykladať v tom zmysle, že žaloba o náhradu podaná cestujúcim proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, s ktorým tento cestujúci neuzavrel zmluvu, nespadá do pôsobnosti týchto článkov týkajúcich sa osobitnej právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv.