C-215/11 Iwona Szyrocka proti SiGer Technologie GmbH.

1. Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, sa má vykladať v tom zmysle, že vyčerpávajúcim spôsobom upravuje všetky požiadavky, ktoré musí spĺňať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu.

2. Vnútroštátny súd je v zmysle článku 25 predmetného nariadenia a okrem požiadaviek stanovených v tomto článku naďalej oprávnený určiť výšku súdneho poplatku spôsobmi stanovenými jeho vnútroštátnym právom pod podmienkou, že tieto spôsoby nebudú nevýhodnejšie ako spôsoby stanovené pre vnútroštátne žaloby a prakticky neznemožnia alebo nadmerne nesťažia výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.

3. Článok 4 a článok 7 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1896/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby navrhovateľ v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu požadoval úroky počítané od dátumu splatnosti do zaplatenia istiny.

4. Ak sa odporcovi ukladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky počítané do zaplatenia istiny, je vnútroštátny súd naďalej oprávnený zvoliť si konkrétne spôsoby vyplnenia tlačiva európskeho platobného rozkazu uvedeného v prílohe V nariadenia č. 1896/2006 za predpokladu, že takto vyplnené tlačivo odporcovi umožní jednak odlíšiť bez akýchkoľvek pochybností rozhodnutie, podľa ktorého má zaplatiť úroky počítané do zaplatenia istiny, a jednak jasne určiť úrokovú sadzbu, ako aj dátum, od ktorého sa požadujú úroky.