C-215/03 Salah Oulane proti Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratie.

1. Článok 4 ods. 2 tretí pododsek smernice Rady 73/148/EHS z 21. mája 1973 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych príslušníkov členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb sa má vykladať v tom zmysle, že uznanie členským štátom práva na pobyt príjemcu služieb, ktorý je štátnym príslušníkom iného členského štátu, nezávisí od toho, či tento štátny príslušník predloží platný identifikačný preukaz alebo pas, ak môže svoju totožnosť alebo štátnu príslušnosť jednoznačne preukázať iným spôsobom.

2. Článok 49 ES odporuje tomu, aby štátni príslušníci členských štátov mali povinnosť v inom členskom štáte predložiť platný identifikačný preukaz alebo pas preto, aby preukázali svoju štátnu príslušnosť, zatiaľ čo tento členský štát neukladá všeobecnú povinnosť preukázať svoju totožnosť svojim vlastným štátnym príslušníkom tým, že im umožňuje preukázať svoju totožnosť akýmkoľvek spôsobom upraveným vnútroštátnym právom.

3. Opatrenie spočívajúce v pozbavení slobody štátneho príslušníka iného členského štátu na účely jeho administratívneho vyhostenia, prijaté na základe toho, že nepredložil platný identifikačný preukaz alebo pas, aj bez toho, aby bol narušený verejný poriadok, predstavuje neodôvodnenú prekážku pre slobodné poskytovanie služieb, a teda je v rozpore s článkom 49 ES.

4. Štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú pobyt na území iného členského štátu ako príjemcovia služieb, prináleží podať dôkazy, z ktorých možno vyvodiť záver, že ich pobyt je zákonný. Ak takéto dôkazy nie sú predložené, hostiteľský členský štát môže prijať opatrenie spočívajúce v jej administratívnom vyhostení v súlade s obmedzeniami stanovenými právom Spoločenstva.