C-211/10 PPU Doris Povse proti Mauro Alpago.

1. Článok 10 písm. b) bod iv) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že predbežné opatrenie nie je „rozsudkom o opatrovníckom práve [alebo o práve na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti – neoficiálny preklad], z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa“ v zmysle tohto ustanovenia a nemôže založiť postúpenie právomoci na súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa protiprávne premiestnené.

2. Článok 11 ods. 8 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie súdu majúceho právomoc, ktorým sa nariaďuje návrat dieťaťa, patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, aj keď mu nepredchádzalo vydanie právoplatného rozhodnutia toho istého súdu v otázke opatrovníckeho práva alebo práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti.

3. Článok 47 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým sa priznáva dočasné právo opatrovníctva alebo dočasné právo na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, ktoré následne vydal súd členského štátu výkonu a ktoré sa považuje za vykonateľné podľa práva tohto štátu, nemôže brániť výkonu osvedčeného rozhodnutia nariaďujúceho návrat dieťaťa, ktoré skôr vydal príslušný súd členského pôvodu.

4. Výkon osvedčeného rozhodnutia nemožno odmietnuť v členskom štáte výkonu z dôvodu, že vzhľadom na zmenu okolností, ktorá nastala po jeho prijatí, môže tento výkon závažne zasiahnuť do najlepšieho záujmu dieťaťa. Takejto zmeny sa treba dovolať v konaní pred príslušným súdom členského štátu pôvodu, na ktorý by sa mal podať aj prípadný návrh na odklad výkonu jeho rozhodnutia.