C-208/18 Jana Petruchová proti FIBO Group Holdings Limited.

Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že fyzická osoba, ktorá na základe takej zmluvy, ako je finančná diferenčná zmluva uzatvorená s maklérskou spoločnosťou, uskutočňuje prostredníctvom nej transakcie na medzinárodnom devízovom trhu FOREX (Foreign Exchange), musí byť kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ uzavretie tejto zmluvy nespadá do profesijnej alebo podnikateľskej činnosti tejto osoby, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Faktory ako hodnota transakcií uskutočňovaných na základe takých zmlúv, ako sú finančné diferenčné zmluvy, veľkosť rizika finančných strát spojeného s uzavieraním takýchto zmlúv, prípadné znalosti a odbornosť tejto osoby v oblasti finančných nástrojov alebo jej aktívne konanie v rámci takýchto transakcií, sú ako také na účely tejto kvalifikácie v zásade irelevantné a skutočnosť, že sa článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) nevzťahuje na finančné nástroje alebo že je táto osoba „drobným klientom“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, v zásade nemá ako taká na túto kvalifikáciu vplyv.