C-201/13 Johan Deckmyn a Vrijheidsfonds VZW proti Helene Vandersteenovej a i.

1. Článok 5 ods. 3 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „paródia“ nachádzajúci sa v tomto ustanovení je autonómny pojem práva Únie.

2. Článok 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že základnými znakmi paródie sú jednak odkaz na existujúce dielo, od ktorého sa paródia musí zjavným spôsobom líšiť, a jednak vyjadrenie humoru alebo výsmechu. Pojem „paródia“ v zmysle tohto ustanovenia nepodlieha podmienkam, podľa ktorých sa paródia musí vyznačovať vlastnou jedinečnosťou, ktorá by išla nad rámec zachovania zjavných odlišností vo vzťahu k pôvodnému parodovanému dielu, musí byť logicky pripísateľná inej osobe ako samotnému autorovi pôvodného diela a musí obsahovať odkaz na samotné pôvodné dielo alebo uvedenie zdroja parodovaného diela.

3. Uplatnenie výnimky týkajúcej sa paródie v zmysle článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 v konkrétnej situácii však musí rešpektovať primeranú rovnováhu medzi jednak právami a záujmami osôb priznanými článkami 2 a 3 tejto smernice a jednak slobodou prejavu používateľa chráneného diela, ktorý sa odvoláva na výnimku týkajúcu sa paródie podľa tohto článku 5 ods. 3 písm. k).

4. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby s ohľadom na všetky okolnosti sporu vo veci samej overil, či uplatnenie výnimky týkajúcej sa paródie v zmysle článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29, pokiaľ sporná kresba spĺňa uvedené základné znaky paródie, rešpektuje túto primeranú rovnováhu.