1. Článok 43 ES sa má vykladať tak, že mu neodporuje právna úprava členského štátu, ktorá od dane z príjmov právnických osôb oslobodzuje dividendy, ktoré spoločnosť rezident prijme od inej spoločnosti rezidenta, zatiaľ čo dividendy, ktoré spoločnosť rezident prijme od spoločnosti nerezidenta, v ktorej má spoločnosť rezident podiel, ktorý jej umožňuje vykonávať nepochybný vplyv na rozhodnutia tejto spoločnosti nerezidenta a určovať jej činnosti, zdaňuje touto daňou, pričom poskytuje daňový úver z dôvodu dane skutočne zaplatenej spoločnosťou rozdeľujúcou zisk v členskom štáte, ktorého je rezidentom, pokiaľ daňová sadzba pre dividendy zahraničného pôvodu nie je vyššia ako daňová sadzba platná pre dividendy vnútroštátneho pôvodu a pokiaľ sa daňový úver rovná aspoň sume zaplatenej v členskom štáte spoločnosti rozdeľujúcej zisk až do výšky dane uplatnenej v členskom štáte spoločnosti, ktorá je príjemcom.
2. Článok 56 ES sa má vykladať tak, že mu neodporuje právna úprava členského štátu, ktorá od dane z príjmov právnických osôb oslobodzuje dividendy, ktoré spoločnosť rezident prijme od inej spoločnosti rezidenta, zatiaľ čo dividendy, ktoré spoločnosť rezident prijme od spoločnosti nerezidenta, v ktorej má spoločnosť rezident prinajmenšom 10 % hlasovacích práv, zdaňuje touto daňou, pričom poskytuje daňový úver z dôvodu dane skutočne zaplatenej spoločnosťou rozdeľujúcou zisk v členskom štáte, ktorého je rezidentom, pokiaľ daňová sadzba pre dividendy zahraničného pôvodu nie je vyššia ako daňová sadzba platná pre dividendy vnútroštátneho pôvodu a pokiaľ sa daňový úver rovná aspoň sume zaplatenej v členskom štáte spoločnosti rozdeľujúcej zisk až do výšky dane uplatnenej v členskom štáte spoločnosti, ktorá je príjemcom.
3. Článok 56 ES sa má okrem toho vykladať tak, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá od dane z príjmov právnických osôb oslobodzuje dividendy, ktoré spoločnosť rezident prijme od inej spoločnosti rezidenta, zatiaľ čo dividendy, ktoré spoločnosť rezident prijme od spoločnosti nerezidenta, v ktorej má menej ako 10 % hlasovacích práv, zdaňuje touto daňou bez toho, aby jej poskytla daňový úver z dôvodu dane skutočne zaplatenej spoločnosťou rozdeľujúcou zisk v štáte, ktorého je rezidentom.
4. Článok 56 ES sa má vykladať tak, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá umožňuje oslobodiť od dane z príjmov právnických osôb niektoré dividendy, ktoré poisťovne rezidenti prijmú od spoločností rezidentov, ale vylučuje takéto oslobodenie od dane pre podobné dividendy prijaté od spoločností nerezidentov, pokiaľ to vedie k menej výhodnému zaobchádzaniu s dividendami uvedenými ako posledné.
5. Články 43 ES a 48 ES sa majú vykladať tak, že odporujú tomu, aby sa do základu dane spoločnosti rezidenta usadenej v členskom štáte zahrnuli zisky dosiahnuté ovládanou zahraničnou spoločnosťou v inom členskom štáte, keď sa v tomto štáte na ne vzťahuje nižšia úroveň zdanenia, ako je úroveň zdanenia v prvom štáte, ibaže by sa takéto zahrnutie týkalo len čisto umelých konštrukcií určených na vyhnutie sa zvyčajne splatnej vnútroštátnej dani.
6. Uplatnenie takéhoto daňového opatrenia musí byť preto vylúčené, keď sa ukazuje na základe objektívnych a tretími osobami overiteľných skutočností, že napriek tomu, že jestvujú odôvodnenia daňového charakteru, uvedená ovládaná zahraničná spoločnosť je skutočne usadená v hostiteľskom členskom štáte a vykonáva tu skutočné hospodárske činnosti.
7. Články 43 ES a 48 ES sa však majú vykladať tak, že neodporujú daňovej právnej úprave členského štátu, ktorá ukladá splnenie určitých požiadaviek súladu, pokiaľ chce byť spoločnosť rezident oslobodená od dane, ktorá už bola zaplatená z príjmov tejto ovládanej spoločnosti v štáte, ktorého je rezidentom, pokiaľ je cieľom týchto požiadaviek overiť skutočnosť usadenia ovládanej zahraničnej spoločnosti a skutočnosť jej hospodárskej činnosti bez toho, aby to prinášalo neprimerané administratívne požiadavky.
8. Články 56 ES až 58 ES sa majú vykladať tak, že neodporujú právnej úprave členského štátu, ktorá poskytuje daňovú výhodu v súvislosti s daňou z príjmu právnických osôb pre určité dividendy prijaté spoločnosťami rezidentmi od spoločností rezidentov, ale vylučujú takúto výhodu pre dividendy prijaté od spoločností usadených v tretej krajine, najmä keď poskytnutie takejto výhody podlieha podmienkam, ktorých dodržanie môže byť overené príslušnými orgánmi tohto členského štátu iba na základe informácií získaných od tretej krajiny, v ktorej je usadená spoločnosť rozdeľujúca zisk.
9. V prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva je úlohou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva, vrátane kvalifikácie žalôb podaných poškodenými osobami na vnútroštátne súdy. Musí byť však zaručené, že jednotlivci budú mať účinný prostriedok nápravy, ktorý im umožní získať vrátenie neprávom vybratej dane a súm, ktoré boli tomuto členskému štátu zaplatené alebo ním vybraté v priamej súvislosti s touto daňou. Pokiaľ ide o iné škody vzniknuté z dôvodu porušenia práva Spoločenstva, ktoré možno pripísať členskému štátu, je tento členský štát povinný nahradiť škody spôsobené jednotlivcom za podmienok uvedených v bode 51 rozsudku z 5. marca 1996, Brasserie du Pecheur a Factortame (C-46/93 a C-48/93), čo však nevylučuje, že zodpovednosť štátu možno na základe vnútroštátneho práva vyvodiť aj za menej prísnych podmienok.
10. Keď sa potvrdí, že právna úprava členského štátu vytvára prekážku slobode usadiť sa zakázanú článkom 43 ES alebo obmedzenie voľného pohybu kapitálu zakázané článkom 56 ES, vnútroštátny súd môže pri určení výšky škody, za ktorú možno poskytnúť náhradu, overiť, či poškodené osoby vynaložili primeranú náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa škode alebo túto škodu zmierniť a či najmä využili v rozumnom čase všetky právne prostriedky, ktoré mali k dispozícii. S cieľom vyhnúť sa tomu, aby výkon práv, ktoré články 43 ES a 56 ES priznávajú jednotlivcom, bol znemožnený alebo nadmerne sťažený, vnútroštátny súd však môže určiť, či uplatňovanie týchto predpisov, prípadne v spojení s relevantnými ustanoveniami dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia, by viedlo za každých okolností k neúspešnosti uplatnenia nárokov žalobcov vo veci samej na daňovej správe dotknutého členského štátu.