C-198/14 Valev Visnapuu proti Kihlakunnansyyttäjä (Helsinki) a Suomen valtio – Tullihallitus.
Z odôvodnenia
1. Článok 110 ZFEÚ, ako aj článok 1 ods. 1 a články 7 a 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá zavádza spotrebnú daň z určitých balení nápojov, ale stanovuje oslobodenie v prípade začlenenia týchto obalov do účinného systému spätného odberu obalov.
2. Články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava, o akú ide v spore vo veci samej, podľa ktorej sa na predajcu usadeného v inom členskom štáte vzťahuje požiadavka povolenia na maloobchodný predaj pri dovoze alkoholických nápojov s cieľom ich maloobchodného predaja spotrebiteľom s bydliskom v prvom členskom štáte, pokiaľ tento predajca zabezpečuje prepravu týchto nápojov alebo zverí ich prepravu tretej osobe, pokiaľ táto právna úprava je schopná zaručiť realizáciu sledovaného cieľa, v prejednávanej veci ochranu verejného zdravia a verejného poriadku, tento cieľ nemožno dosiahnuť s aspoň takou účinnosťou s menej obmedzujúcimi opatreniami a táto právna úprava nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie ani skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies