C-196/23 CL a i. v. DB, héritiere universelle de FC a Fondo de Garantía Salarial (FOGASA).
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej ukončenie pracovných pomerov vyššieho počtu zamestnancov, než je počet stanovený v tomto článku 1 ods. 1, z dôvodu odchodu zamestnávateľa do dôchodku, nie je považované za „hromadné prepúšťanie“, a teda nevedie k povinnosti informovania a uskutočnenia porád so zástupcami zamestnancov stanovenej v článku 2 tejto smernice.
2. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu prejednávajúcemu spor medzi jednotlivcami neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, akou je právna úprava uvedená v bode 1 výroku tohto rozsudku, ak je táto právna úprava v rozpore s ustanoveniami článku 1 ods. 1 a článku 2 smernice 98/59.