C-196/02 Vasiliki Nikoloudi proti Organismos Tilepikoinonion Ellados AE.

1. Právo Spoločenstva, predovšetkým článok 119 Zmluvy (články 117 až 120 Zmluvy ES boli nahradené článkami 136 ES až 143 ES) a smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, má byť vykladané v tom zmysle, že existencia a uplatňovanie takého ustanovenia, ako je článok 24a ods. 2 písm. a) služobného poriadku Organismos Tilepikoinonion Ellados, ktorý vyhradzuje len pracovným silám na čistenie plôch, a teda jedine ženám zamestnávanie na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú pre prácu na kratší pracovný čas, nepredstavuje samo osebe priamu diskrimináciu na základe pohlavia voči ženám. No následné vylúčenie z možnosti zaradenia do stálej služby prostredníctvom odkazu, ktorý je na prvý pohľad neutrálny v súvislosti s pohlavím pracovníka vo vzťahu ku skupine pracovníkov, ktorá podľa vnútroštátnej právnej úpravy so silou zákona je zložená výlučne zo žien, predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle smernice 76/207. O priamu diskrimináciu na základe pohlavia nejde v prípade, ak prvok, ktorý charakterizuje pracovníka vylúčeného z vymenovania do stálej služby, ho stavia do objektívne odlišnej situácie od situácie pracovníkov vymenovaných do stálej služby.

2. V prípade, ak by sa predpoklad, že z možnosti vymenovania do stálej služby boli vylúčené len pracovné sily na čistenie plôch pracujúce na kratší pracovný čas ukázal ako mylný, a teda odvetvovými kolektívnymi zmluvami z 27. novembra 1987 a 10. mája 1991 bolo dotknuté oveľa vyššie percento žien ako mužov, vylúčenie z možnosti zaradenia do stálej služby dočasných zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas predstavuje nepriamu diskrimináciu. Takáto situácia je v rozpore s článkom 3 smernice 76/207, s výnimkou ak takýto rozdiel v zaobchádzaní medzi týmito pracovníkmi a tými, ktorí pracujú na pracovný čas v rozsahu ustanoveného pracovného času, je odôvodniteľný faktormi, ktoré nemajú nič spoločné so žiadnou diskrimináciou na základe pohlavia. Je na vnútroštátnom súde overiť, či ide o takýto prípad.

3. Ak sa úplné vylúčenie každého zamestnania na kratší pracovný čas pre výpočet odpracovaných služobných rokov dotýka oveľa vyššieho percenta pracovníkov ženského pohlavia ako pracovníkov mužského pohlavia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorá je v rozpore so smernicou 76/207, s výnimkou ak možno toto vylúčenie vysvetliť faktormi, ktoré možno objektívne odôvodniť a ktoré nemajú nič spoločné so žiadnou diskrimináciou na základe pohlavia. Je na vnútroštátnom súde overiť, či ide o takýto prípad. Pomerné započítanie zamestnania na kratší pracovný čas pre vyššie uvedený výpočet je taktiež v rozpore s vyššie uvedenou smernicou, ibaže zamestnávateľ preukáže, že toto je odôvodnené faktormi, ktorých objektívnosť závisí predovšetkým od sledovaného cieľa vzatím do úvahy odpracovaných služobných rokov a v prípade, že by išlo o uznanie získanej skúsenosti, o vzťah medzi podstatou vykonávanej funkcie a skúsenosťou, ktorú výkon tejto funkcie prináša po odpracovaní určitého počtu hodín.

4. Keď zamestnanec tvrdí, že zásada rovnosti zaobchádzania bola voči nemu porušená, a uvedie skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, právo Spoločenstva, predovšetkým smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípade diskriminácie na základe pohlavia, má byť vykladané v tom zmysle, že je na odporcovi dokázať, že nedošlo k porušeniu vyššie uvedenej zásady.