C-195/08 PPU Inga Rinau.
Z odôvodnenia
1. Po vydaní rozsudku o nevrátení dieťaťa a jeho oznámení súdu pôvodu je na účely vydania osvedčenia podľa článku 42 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, bezvýznamné, že výkon tohto rozsudku bol odložený, že tento rozsudok bol zmenený, zrušený alebo z akéhokoľvek dôvodu nenadobudol právoplatnosť, alebo bol nahradený rozsudkom o navrátení dieťaťa, pokiaľ skutočne nedošlo k návratu dieťaťa. Keďže nevznikla žiadna pochybnosť, pokiaľ ide o pravosť tohto osvedčenia, ktoré bolo vypracované podľa vzorového tlačiva uvedeného v prílohe IV nariadenia, námietka proti uznaniu rozsudku o navrátení dieťaťa je neprípustná a dožiadanému súdu prináleží len konštatovať vykonateľnosť osvedčeného rozsudku a vyhovieť okamžitému návratu dieťaťa.
2. Okrem prípadov, keď sa konanie týka osvedčeného rozsudku podľa článku 11 ods. 8 a článkov 40 až 42 nariadenia č. 2201/2003, môže každý zainteresovaný účastník navrhnúť neuznanie súdneho rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že návrh na uznanie sa predtým nepredložil.
3. Článok 31 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, pokiaľ stanovuje, že ani osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, ani dieťa nemôžu v tomto štádiu predložiť podania k návrhu, sa neuplatní v konaní o neuznaní súdneho rozhodnutia začatom bez predchádzajúceho predloženia návrhu o uznanie toho istého rozhodnutia. V takejto situácii odporca domáhajúci sa uznania môže predložiť podania k návrhu.