C-194/08 Susanne Gassmayr proti Bundesminister für Wissenschaft und Forschung.
Z odôvodnenia
1. Článok 11 body 1 až 3 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) má priamy účinok a spôsobuje vznik práv v prospech jednotlivcov, ktoré si títo jednotlivci môžu uplatniť voči členskému štátu, ktorý neprebral túto smernicu do vnútroštátneho práva alebo ktorý ju prebral nesprávne, pričom tieto práva je vnútroštátny súd povinný chrániť.
2. Článok 11 bod 1 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že v rozpore s ním nie je vnútroštátna právna úprava stanovujúca, že tehotná pracovníčka dočasne oslobodená od práce z dôvodu svojho tehotenstva má právo na odmenu ekvivalentnú priemernej mzde, ktorú dostávala počas referenčného obdobia predchádzajúceho jej tehotenstvu, s výnimkou príplatku za služobnú pohotovosť.
3. Článok 11 body 2 a 3 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že v rozpore s ním nie je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že pracovníčka na materskej dovolenke má právo na odmenu ekvivalentnú priemernej mzde, ktorú dostávala počas referenčného obdobia predchádzajúceho začiatku jej materskej dovolenky, s výnimkou príplatku za služobnú pohotovosť.