C-191/16 Romano Pisciotti proti Bundesrepublik Deutschland.

1. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, akým je prípad v spore vo veci samej, keď občan Únie, na ktorého sa vzťahovala žiadosť o vydanie do Spojených štátov amerických, bol na účely prípadného vykonania tejto žiadosti zadržaný v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, spadá situácia tohto občana do pôsobnosti práva Únie, keďže uvedený občan využil svoje právo na voľný pohyb v Európskej únii, a uvedená žiadosť o vydanie bola podaná v rámci Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 25. júna 2003.

2. V prípade, akým je prípad v spore vo veci samej, keď občan Únie, na ktorého sa vzťahovala žiadosť o vydanie do Spojených štátov amerických na základe Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 25. júna 2003, bol na účely prípadného výkonu tejto žiadosti zadržaný v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, sa články 18 a 21 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby dožiadaný členský štát stanovil na základe ústavnej normy rozdielne zaobchádzanie s vlastnými štátnymi príslušníkmi a so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov a aby dovoľoval vydávanie štátnych príslušníkov iných členských štátov a súčasne zakazoval vydávanie svojich vlastných štátnych príslušníkov, pokiaľ predtým umožnil príslušným orgánom členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je tento občan, aby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu požiadali o jeho vydanie a pokiaľ tento posledný štát neprijal v tomto smere žiadne opatrenia.