C-19/20 I.W. a R.W. proti Bank BPH S.A.

1. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží vnútroštátnemu súdu konštatovať nekalú povahu podmienky v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, aj keď ju tieto zmluvné strany zmenili zmluvne. Takéto konštatovanie vedie k obnoveniu situácie, ktorá by nastala u spotrebiteľa v prípade ne4. existencie tejto podmienky, ktorej nekalá povaha by bola konštatovaná, s výnimkou prípadu, ak by sa spotrebiteľ vzdal prostredníctvom zmeny uvedenej nekalej podmienky takéhoto obnovenia slobodným a vedomým súhlasom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by konštatovanie nekalej povahy pôvodnej podmienky malo v zásade za následok zrušenie zmluvy, keďže zmena tejto podmienky umožnila obnoviť rovnováhu medzi povinnosťami a právami týchto zmluvných strán vyplývajúcimi zo zmluvy a odstrániť vadu, ktorú obsahovala.

2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane nebránia tomu, aby vnútroštátny súd odstránil len nekalú časť podmienky zmluvy uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak je cieľ odstrašenia sledovaný touto smernicou zabezpečený vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú jej používanie, pokiaľ táto časť podmienky spočíva v odlišnom zmluvnom záväzku, ktorý by mohol byť predmetom individuálneho preskúmania jeho nekalej povahy. Na druhej strane tieto ustanovenia bránia tomu, aby vnútroštátny súd odstránil len nekalú časť podmienky zmluvy uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak by takéto odstránenie viedlo k zmene obsahu uvedenej podmienky s dosahom na jej podstatu, čo prináleží overiť tomuto súdu.

3. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že dôsledky súdneho konštatovania 4. existencie nekalej podmienky v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom patria do pôsobnosti ustanovení vnútroštátneho práva, pričom otázka ďalšej 4. existencie takejto zmluvy musí byť vnútroštátnym súdom posúdená

4. ex

5. offo

6. podľa objektívneho prístupu na základe týchto ustanovení.

7. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý konštatuje nekalú povahu podmienky zmluvy uzavretej predajcom alebo dodávateľom so spotrebiteľom, aby spotrebiteľa poučil v rámci vnútroštátnych procesných pravidiel a v nadväznosti na kontradiktórne konanie o právnych dôsledkoch, ktoré môže spôsobiť zrušenie takejto zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či je spotrebiteľ zastúpený právnym zástupcom.