C-189/16 Boguslawa Zaniewicz-Dybeck proti Pensionsmyndigheten.
Z odôvodnenia
1. Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998, sa má vykladať v tom zmysle, že pri výpočte minimálnej dávky, akou je zaručený dôchodok vo veci samej, príslušnou inštitúciou členského štátu, sa neuplatní článok 46 ods. 2, ani článok 47 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia. Táto dávka sa musí vypočítať v súlade s ustanoveniami článku 50 nariadenia č. 1408/71 v spojení s ustanoveniami vnútroštátnej právnej úpravy, pričom sa však neuplatnia vnútroštátne ustanovenia, o aké ide vo veci samej, týkajúce sa pomerného výpočtu.
2. Nariadenie č. 1408/71, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným nariadením č. 1606/98, a konkrétne článok 50 tohto nariadenia č. 1408/71, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave členského štátu, ktorá na účely výpočtu dávky, akou je zaručený dôchodok vo veci samej, stanovuje, že príslušná inštitúcia musí zohľadniť všetky starobné dôchodky, ktoré dotknutá osoba skutočne poberá v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies