C-185/24, C-189/24 RL a QS v. Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
Článok 3 ods. 2 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nemožno konštatovať, že v členskom štáte určenom za zodpovedný na základe kritérií stanovených v kapitole III tohto nariadenia existujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu, na základe ktorých hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Únie, len z dôvodu, že tento členský štát jednostranne pozastavil systém prevzatia a prijatia späť týchto žiadateľov.
K takémuto konštatovaniu môže dôjsť len na základe analýzy všetkých relevantných údajov na základe objektívnych, spoľahlivých, presných a náležite aktualizovaných informácií.