C-184/22, C-185/22 IK a CM v. KfH Kuratorium für Dialyse und Nierentransplantation e.V.

1. Doložka 4 body 1 a 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, uzavretej 6. júna 1997, ktorá sa nachádza v prílohe k smernici Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej sa príplatok ku mzde za prácu nadčas, pokiaľ ide o pracovníkov na kratší pracovný čas, poskytuje len za hodiny odpracované nad rámec bežného pracovného času stanoveného pre pracovníkov na plný úväzok, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, predstavuje „menej priaznivé“ zaobchádzanie s pracovníkmi na kratší pracovný čas v zmysle tejto doložky 4 bodu 1, ktoré nemôže byť odôvodnené sledovaním na jednej strane cieľa odrádzať zamestnávateľa od toho, aby pracovníkom nariaďoval prácu nadčas nad rámec pracovného času individuálne dohodnutého v ich pracovnej zmluve, a na druhej strane cieľa zabrániť tomu, aby sa s pracovníkmi na plný pracovný úväzok zaobchádzalo menej priaznivo ako s pracovníkmi na kratší pracovný čas.

2. Článok 157 ZFEÚ, ako aj článok 2 ods. 1 písm. b) a článok 4 prvý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

po prvé vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej sa príplatok ku mzde za prácu nadčas, pokiaľ ide o pracovníkov na kratší pracovný čas, poskytuje len za hodiny odpracované nad rámec bežného pracovného času stanoveného pre pracovníkov na plný úväzok, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia vtedy, ak je preukázané, že táto právna úprava znevýhodňuje výrazne väčší podiel osôb ženského pohlavia v porovnaní s osobami mužského pohlavia, pričom nie je navyše potrebné, aby skupina pracovníkov, ktorá uvedenou právnou úpravou nie je znevýhodnená, t. j. pracovníci na plný úväzok, bola zložená z podstatne väčšieho počtu mužov než žien, a po druhé že takúto diskrimináciu nemožno odôvodniť sledovaním cieľa odrádzať zamestnávateľa od toho, aby pracovníkom nariaďoval prácu nadčas nad rámec pracovného času individuálne dohodnutého v ich pracovnej zmluve, a ani cieľa zabrániť tomu, aby sa s pracovníkmi na plný úväzok zaobchádzalo menej priaznivo ako s pracovníkmi na kratší pracovný čas.