C-184/16 Ovidiu-Mihaita Petrea proti Ypourgou Esoterikon kai Dioikitikis Anasygrotisis.

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery nebránia tomu, aby členský štát jednak zrušil registračné potvrdenie, ktoré bolo omylom vydané občanovi Európskej únie, na ktorého sa stále vzťahoval zákaz pobytu, a jednak prijal voči nemu rozhodnutie o vyhostení založené iba na konštatovaní, že opatrenie týkajúce sa zákazu pobytu bolo stále v platnosti.

2. Smernica 2004/38 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, nebránia tomu, aby rozhodnutie o návrate občana Európskej únie, o aké ide vo veci samej, prijímali tie isté orgány a v rámci toho istého konania ako rozhodnutie o návrate štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území daného štátu, upravené v článku 6 ods. 1 smernice 2008/115, pod podmienkou, že sa uplatňujú opatrenia na prebratie smernice 2004/38, ktoré sú priaznivejšie pre uvedeného občana Únie.

3. Zásada efektivity nebráni takej súdnej praxi, podľa ktorej sa štátny príslušník členského štátu, voči ktorému bolo prijaté rozhodnutie o návrate za okolností, o aké ide vo veci samej, nemôže prostredníctvom žaloby proti tomuto rozhodnutiu dovolávať nezákonnosti rozhodnutia o zákaze pobytu, ktoré bolo predtým voči nemu prijaté, pokiaľ dotknutá osoba z hľadiska ustanovení smernice 2004/38 účinne disponovala možnosťou včas napadnúť toto posledné uvedené rozhodnutie.

4. Článok 30 smernice 2004/38 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby dotknutá osoba porozumela obsahu a účinkom rozhodnutia prijatého podľa článku 27 ods. 1 tejto smernice, ale nevyžaduje, aby jej toto rozhodnutie bolo oznámené v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, keď o to v tomto zmysle nepožiadala.